photo – wikipedia.org
Ak niekedy navštívite Západnú Austráliu, zastavte sa v The Aviation Heritage Museum of Western Australia neďaleko Perthu. Okrem zaujímavých exponátov, ako je napr. Avro Lancaster Mk. VII, Spitfire Mk. XXII, PBY-5A Catalina, Avro Anson Mk. I, De Havilland Vampire T 35, Canberra Mk. XX a iných, môžete vidieť nenápadnú sedačku pilota DC-3, ktorá skrýva v sebe zaujímavý príbeh, známy pod názvom „Diamantová Dakota“. Pred rokmi bol tento príbeh spomenutý na stránkach časopisu L+K, skúsme si teraz pripomenúť, o čo išlo.
Holandská letecká spoločnosť v Indonézii (Royal Dutch Indies Airways) bola založená v roku 1928 so sídlom v Amsterdame. Spočiatku ponúkali služby z Batavie (teraz Jakarta) do Bandungu a Semarangu. Letecká spoločnosť rýchlo expandovala a v roku 1930 ponúkla svoj prvý medzinárodný let spojený so Singapurom. V roku 1938 začali prevádzku v Sydney v Austrálii. Keď Japonci napadli holandskú východnú Indiu (teraz Indonéziu), letecká spoločnosť evakuovala pred rýchle postupujúcou armádou všetky lietadlá, ktoré mohla, do Austrálie. Jedným z pilotov spoločnosti bol naturalizovaný holandský občan Ivan Vasilievič Smirnov ( Iwan Smirnoff), ruské eso z prvej svetovej vojny (11 zostrelov), ktorý sa po útoku na Pearl Harbor vrátil k vojenskému lietaniu, ako kapitán v armádnom leteckom zbore v Indonézii.
? / por. Laurie O´Neil / „Diamond“ Jack Palmer / Warrant Officer Gus Clinch
pred Dakotou (PK-AFV)
Dňa 3. marca 1942 bol vyzvaný, aby evakuoval Dakotu DC-3 / PK-AFV „Pelikaan“ do Austrálie. Členmi posádky bol Smirnov ako kapitán, co-pilot Johan Hoffman, radista John Muller a deväť cestujúcich – päť pilotov spoločnosti a štyria civilisti, z nich jedno 18-mesačné dieťa.
Počas zahrievania motorov Dakoty bola Smirnovovi odovzdaná manažérom letiska v Bandungu krabica veľkosti cigarového boxu. Krabica bola zabalená do hnedého papiera a na viacerých miestach zapečatená. Obsahovať mala diamanty rôznych veľkostí v hodnote asi 280.000 – 300.000 Libier
Smirnov nevedel o obsahu krabice nič, bolo mu iba povedané, „Postarajte sa o to, je to veľmi cenné“, a že zástupca Austrálskej banky ju prevezme po prílete do Austrálie. Smirnov hodil krabicu do boxu prvej pomoci, vyroloval na pristávaciu dráhu a vzlietol asi o 01:15 miestneho času.
Za úsvitu sa lietadlo priblížilo k pobrežiu, a keď bolo asi 80 kilometrov severne od Broome, náhle posádka spozorovala veľké čierne oblaky dymu. Do Broome, žiaľ, dorazili hneď po japonskom nálete deviatich stíhacích A6M2 Zero a jedného prieskumného C5M2 Babs. Tri Zerá boli v priebehu náletu ako vrchné krytie vyššie, a keď sa točili späť k Timoru, stretli pomalú holandskú Dakotu, ktorú napadli z ľavoboku a viackrát ju zasiahli. Manželka jedného z pilotov utrpela dvojitý priestrel hrude a dieťa, ktoré držala, bolo jednou z týchto striel zasiahnuté do ramena. Ďalší z evakuovaných holandských pilotov utrpel zranenia, po ktorých upadol do bezvedomia. Kapitán Smirnov, niekoľkokrát ranený do rúk a bedra, prenasledovaný Zerami duchaplne položil lietadlo do strmej špirály. S horiacim ľavým motorom DC-3 pristála na pláži Carnot Bay, asi 60 kilometrov severne od Broome.
krídielko a časť krídla Dakoty / PK-AFV
photo – Stan Gajda / goodall.com.au
Pri dojazde pravá pneumatika, ktorá bola zasiahnutá, explodovala a spôsobila nečakaný obrat lietadla priamo do príboja a hlbšej vody, ktorá oheň uhasila. Stíhači opakovane nalietavali a vrak ostreľovali, pričom cestujúci a posádka sa pokúšali medzi jednotlivými náletmi utiecť. Jeden z cestujúcich – mladý učeň, mechanik – bol pri pokuse o útek na breh zasiahnutý do oboch kolien. Smirnov a niekoľkí, ktorí nestihli uniknúť, sa skrytí vo vode pod zmrzačenou Dakotou snažili ponáraním uniknúť strelám
Keď to Zerá vzdali a zmizli, radista Muller začal nepoškodeným rádiovým vysielačom vysielať signály SOS do Broome. Ďalšieho z evakuovaných pilotov Smirnov požiadal, aby vzal poštu, denníky a zapečatenú krabicu. Toho pri opúšťaní dvier lietadla zasiahla vlna a tajomná krabica mu vypadla do príboja. Za daných okolností pokladali stratu krabice, o dôležitosti ktorej nevedeli, za nepodstatnú.
Posádka sa presunula k dunám neďaleko pláže a z padákov postavila prístrešky. O niečo neskôr sa objavilo lietadlo, na ktoré začali mávať v domnení, že prilieta pomoc po zachytení signálov SOS. Čoskoro poznali svoj omyl – išlo o japonský štvormotorový lietajúci čln Kawanishi H6K Mavis, posádka ktorého zazrela lietadlo, začala krúžiť a zhodila dve bomby, ktoré cieľ minuli. Mavis odletel pokračovať v hliadkovaní, neskôr sa vrátil a zhodil ďalšie dve bomby, ktoré nevybuchli.
Smirnov poslal dvoch mužov do vnútrozemia hľadať vodu, to sa však nepodarilo. Zranená žena a mladý mechanik ešte v ten večer zomreli, zranený pilot v bezvedomí a dehydratované dieťa zomreli nasledujúci deň ráno.
pamätník na mieste havárie Dakoty
photo – monumentaustralia.org.au
Keďže už boli skoro úplne bez vody, Smirnov poslal štyroch členov posádky vo dvoch skupinách, aby za každú cenu dosiahli Broome a zmobilizovali letisko. Medzitým haváriu nahlásil vedeniu misie v Beagle Bay aborigén, ktorý išiel z Broome a bol svedkom leteckého súboja. Videl z diaľky zostrelené lietadlo aj posádku, bol ale príliš vydesený, aby k nim prišiel bližšie. Z misie okamžite vyslali záchranný tím, ktorý sa stretol s oboma skupinami poslanými Smirnovom.
Dňa 6. marca 1942 sa nad miestom havárie objavili dve CAC Wirraway, ktoré zhodili potraviny, konzervované mlieko a nejaké odkazy. Záchranná skupina z Beagle Bay dosiahla preživších ráno 7. marca a po lekárskom ošetrení pomaly putovali 40 km späť do Beagle Bay. O dva dni neskôr boli prevezení nákladným autom do Broome.
O nejaký čas neskôr bol Smirnov v Melbourne, kde ho navštívil policajný detektív a úradník Commonwealth Bank. Požadovali informácie, kde sa nachádza zapečatená krabica, a on im porozprával svoj príbeh. Tvrdil, že nikdy nevedel, čo v krabici je, iba že je to niečo cenné. Informácia o stratených diamantoch sa rozšírila ako požiar.
Medzitým sa námorník a známy miestny prečesávač pláží Jack Palmer plavil v oblasti Carnot a Beagle Bay a pritom objavil havarované lietadlo. Vybrakoval z neho, čo sa dalo, a pri odlive objavil tajomnú krabicu. Časť diamantov mal presypať do hliníkových pohárov, časť zabaliť do handry a ukázať ich dvom priateľom, ktorí čakali v motorovom člne, so slovami: „Vezmite si každý za hrsť a nepovedzte to nikomu“. Neznáme množstvo mal rozdať aj miestnym aborigénom. Hovorilo sa, že sa chválil, že už nemusí nič robiť, iba posedávať a fajčiť cigary.
cpt. Iwan Smirnoff
photo – dutch-aviation.nl
V polovici apríla 1942 Jack Palmer návštívil armádne veliteľstvo v Broome a požiadal o vstup do armády. Kompetentného dôstojníka ohromil, keď mu počas rozhovoru nečakane vysypal na stôl veľkú soľničku plnú diamantov. Tie boli ihneď zabavené, odoslané do Commonwealth Bank v Perthe a Palmer bol vzatý do väzby. Vzápätí ho vyšetrovatelia zobrali späť na miesto nehody, kde našli roztrhané kúsky hnedého papierového obalu a pečate. Palmer tvrdil, že odovzdal všetko, čo mal, a zvyšok vypadol z rozmočenej krabice do mora.
Jack Palmer a jeho dvaja komplici boli zatknutí a obvinení perthským Najvyšším súdom z najväčšej krádeže v histórii Austrálie. Palmer nechal na súde za seba hovoriť právnika, ktorý ho opísal ako chudobného, jednoduchého hlupáka, ktorý po nájdení diamantov z lietadla nevedel o ich hodnote a nevedel, čo s nimi robiť. Jeho počin odovzdať kamene príslušným úradom (podľa niektorých šikovný ťah) bol prezentovaný ako veľmi silný skutok, ktorý hovorí sám za seba. „Každý člen poroty by sa mal pýtať, čo by urobil, keby sa sám ocitol v podobnej situácii ako Palmer.“ Súd posúdil dôkazy ako nedostatočné a obžalovaných uznal nevinnými.
sedačka pilota z Diamantovej Dakoty
Nejaké diamanty sa postupom času začali objavovať v rôznych lokáciách Kimberley: u čínskeho obchodníka, medzi domorodou komunitou, v zápalkovej krabičke v kupé vlaku, v korune stromu (po vojne), v kozube domu v Broome.
Celkovo sa našlo iba asi 10 % z celej pôvodnej zásielky v hodnote 20.500 Libier , zvyšok v odhadovanej hodnote 250.000 Libier ( dnešných asi14 miliónov €) sa nenašiel.
„Diamond“ Jack Palmer, ako sa stal známym, príležitostne pracoval ďalej a nebol nikdy bez peňazí. Kúpil si dom, modrý Chevrolet, ktorý prezýval Bluebird, a pravidelne obdarovával miestne domorodé ženy. Na smrteľnom lôžku sa ho kňaz z La Grange Mission opýtal, čo urobil so zvyškom diamantov. Palmer so širokým úsmevom odpovedal, že ich všetky odovzdal orgánom.
Rudo Roller