Benvenuto in Perugia – Tomáša Maňku víta predseda Aeroklubu Dr. Messina
V tomto článku sa chceme podeliť s čitateľmi o dojmy a zážitky členov bratislavského aeroklubu, ktorí sa pred nedávnom vrátili z Itálie, z mesta Perugia. Prípravy a vybavenie celého zájazdu neboli len tak jednoduchou vecou. Bol to výsledok nesmiernej námahy a dvojročnej korešpodencie medzi Bratislavou a Perugiou. Úvodom treba povedať, že tento zájazd nebol vybraný náhodile, ale že bol uskutočnený v rámci družby miest Bratislavy a Perugie, ktorá na všeobecnom poli jestvuje už 5 rokov
Pri príprave výpravy nastali najväčšie problémy s vybavovaním víz, kvôli čomu sa aj čas odletu oddialil o 2 dni, miesto 15.7. sme odlietavali až v sobotu 17.7. Celá výprava pozostávala z jednej L-200 Morava, ktorú pilotoval Tomáš Maňka s posádkou : p. Gvot ako vedúci výpravy a p. Fekete ako mechanik. Za sprievodnou L-200 boli zaradené 4 x Z-226AS (OK-KNW / OK-MFS / OK-MHC / ?), za kniplom boli p. Doktor, Trebatický, Boroš a Selnekovič
Z-226AS / OK-MHC, v pozadí L-200A Morava / OK-PLB na letisku v Ljublane
z archívu Gusta Selnekoviča sen.
Celková dĺžka trate merala 1004 km. Medzipristávacie letiská na načerpanie LPH boli : Štajerský Hradec, Ljublana a Benátky. Búrka za búrkou sledovala celú výpravu, no vždy nám otvorila cestu. Na letisku Ljublana pristávame za drobného, veľmi hustého dažďa. Juhoslovanská dispečerská služba nechcela schváliť let po predom plánovanej trati, po pobreží do Benátok a tak musíme letieť nad morom. Treba sa priznať, že každý z nás veľmi čakal na chíľu, keď sa pod nami rozprestrie more. Konečne prišla. Sprvu sa každému zdalo, akoby motor začal pracovať nepravidelne, čo samozrejme bola len sugescia. Po niekoľkých minútach letu sme sa „usadili nad morom“ a let prebiehal celkom bezpečne. Snaha po zachovaní čo najbezpečnejšieho letu nás však tiahla stále k bezpečiu, k pobrežiu, ktoré sme mali stále na dohľad
Laco Trebatický pred Z-226AS / OK-MFS na letisku Ljublana
Krátko po 19,30 hod. pristávame na letisku Benátky, St. Nikolo. Je pomerne moderne vybudované s veľkými rozjazdovými dráhami, ktoré sú len 2 metre nad morskou hladinou a len niekoľko metrov od mora. Pre ľahšiu orientáciu nám zapínajú svetlá na dráhe
Ráno 18.7. odlietavame do Perugie. Najzaujímavejšia bola cesta medzi Boloňou a Florenciou. Vysoké kopce, ktoré sa zvažovali v oboch smeroch, boli síce na pohľad veľmi pekné, ale v prípade núdzového pristávanie by to veľmi zle dopadlo. Po viac ako dvojhodinovom lete konečne vidíme cieľ našej cesty – Perugiu. Štyri lietadlá ako by Morava magnetom pritiahla do tesnej skupiny. Veď za 3 hodiny začína letecký deň a veľa obyvateľov predpokladá, že keď už meškáme 3 dni, tak že neprídeme. Predsa len sme splnili prianie predstaviteľov Aeroklubu a mesta Perugie, ktorí chceli tamojším občanom predstaviť naše lietadlá a naše letecké umenie. Sme spokojní, že v programe leteckého dňa nebude diera, že môžeme ukázať čo …., že môžeme kedykoľvek predstúpiť i pred to najnáročnejšie publikum
Po pristaní srdečné stisky rúk. Nevieme čo skorej, komu vyhovieť v ponúkaných službách a pozornosti. Vedúci programi ung. Maňka spolu s naším tlmočníkom Dr. Burošom (členom Aeroklubu Bratislava) zasadlí s prívetivým a rozvážnym predsedom Aeroklubu , prof. Dr. Messínim a šéfpilotom Borangom, aby dali dohromady program leteckého dňa
zľava Laco Trebatický, Gusto Selnekovič, Doktor, Milan Boroš
za materiál ďakujem Milanovi Borošovi
