photos – igor113.livejournal.com
LF-1 Zaunkönig nepatrí zrovna medzi typy aeroplánov, ktoré nájdete v knihách typu „Best Aircraft designs of All Times“, skôr naopak. LF je skratka pre langsames flugzeug / slow aircraft / pomalý aeroplán
Zaunköniga navrhol Prof. Ing. Hermann Winter spolu so študentami Technische Universität Braunschweig v roku 1939 ako blbovzdorný aeroplán pre nováčikov / zelenáčov, ktorí mali ísť na svoj prvý sólo let. Tomu mala predchádzať iba hodinová pozemná príprava, pre plachtárov zredukovaná na 5 minút !
Z konštrukčného hľadiska išlo o jednomiestny STOL aeroplán s krídlom typu parasol, s pevným podvozkom so zadnou ostruhou, chvostovými plochami usporiadanými do T, poháňaný vzduchom chladeným invertným štvorválcom Zündapp 9092 o výkone 50 hp
Krídlo pozostávajúce z dvoch častí o vzopätí 160 je pripevnené k trupu dvojicou vzpier tvoriacich pyramídu a dvojicou vzpier do obráteného V k boku trupu, má automaticky vysúvané sloty po celom rozpätí nábežnej hrany. Mechanizáciu krídla dopĺňajú vztlakového klapky na odtokovej hrane. Vďaka tejto konfigurácii bol Zaunkönig schopný operovať z letiska o dĺžke iba100 metrov
Heinrich Bär
Letová história typu nebola príliš oslnivá – prvý prototyp vznikol v roku 1940, havaroval počas letových testov v roku 1942, druhý prototyp vznikol v roku 1943 a dostal registračku D-YBAR, prešiel vojenskými skúškami, bol dokonca vyzbrojený protitankovými strelami Panzerfaust 100. Po skončení WWII sa dostal do RAE (Royal Aircraft Establishmnet) Farnborough, kde s ním lietali testy pri nízkej rýchlosti. Prešiel rukami viacerých vlastníkov, až zakotvil v Deutsches Museum v mestečku Oberschleißheim pri Mníchove, kde je vystavený s imatrikulačkou D-EBCQ
Prof. Winter začal stavať tretí LF-1 (D-EBAR) v roku 1954, bol to zároveň prvý aeroplán, ktorý získal cerifikát Luftfahrt-Bundesamt (LBA – nemecká obdoba CAA) Braunschweig po skončení WWII. V Braunsschweigu sa LF-1 dostal do rúk zalietavacieho pilota Heinricha „Heinza“ Bära
Heinz Bär nebol len tak „niekto“, ale bol jedným zo špičkových pilotov – zabijákov Luftwaffe, s celkovým skóre 220 zostrelov, čo ho zaradilo na 8. miesto v poradí najúspešnejších stíhačov, za esami ako Erich Hartmann / Gerhard Barkhorn / Günther Rall / Walter Nowotny
Počas Bitky o Britániu ho zostrelil 2. septembra 1940 pilot Spitfiru. K tomu sa traduje historka, že keď sa ho veliteľ Luftwaffe a ríšsky maršál Hermann Göring spýtal pred prítomnými pilotmi, na čo myslel, keď sa máčal vo vodách Lamanšského prielivu, Bär bez rozmýšľania odpovedal : “ Herr Reichsmarschall, spomenul som si na časť Vášho prejavu, v ktorom ste tvrdili, že Anglicko prestalo byť ostrovom !“
Výsledkom nemohlo byť zákonite nič iné, ako zastavenie služobného postupu, a záznam, v ktorom bolo pri jeho mene uvedené : zákaz akýchkoľvek veliteľských funkcií
Heinrich Bär patril k hŕstke pilotov, ktorí na konci vojny lietali na prúdovom Me-262 Schwalbe, 26. apríla ho prevelili do Jagdverband 44 (JV 44) pod vedením Adolfa Gallanda, 26. apríla 1945 prevzal vedenie tejto jednotky, keď bol Galland zranený. Na Me-262 dosiahol 16 zostrelov
Heinrich Bär zahynul 28. apríla 1957 počas skúšobného letu na Zaunkönigu, keď uviedol aeroplán do plochej vývrtky, z ktorej sa už nedokázal dostať
