naše lietadlo Z-526AS / OK-CZN nad Budapešťou, za ním L-200D Morava / OK-PLK
Kalendár ukazuje 27. októbra 1975 a je práve 10:36 hod.
… za rozsiahlou trávnatou plochou stelie sa rovina až k úpätiu Malých Karpát, ktorých mäkké kontúry sa črtajú v diaľke. Na prvý pohľad je všetko tak, ako pred päťdesiatdva rokmi, ešte i ten zvuk motora prirodzene, moderné lietadlo nad hlavou. Lenže v lietadle, ktoré vidíme chvíľu v stúpavom výkrute, potom vo vertikálnom esíčku a v iných figúrach náročnej leteckej akrobacie, sedí za riadiacimi pákami žena, nie ako spoluletkyňa – pasažierka, ale žena – pilotka – akrobatka
Pohľad na hodinky – je 10:55 hod. Z bieleho lietadla s červenými pruhmi ľahko vyskakuje Oľga Kovačičová, členka Aeroklubu Zväzarmu Bratislava – Vajnory, reprezentantka ČSSR. Ešte niekoľko krokov – a už sa pri nás pristavuje mladá tmavovláska usmiatej tváre v leteckej kombinéze. PhDr. Oľga KOvačičová, asistentka na FFUK v Bratislave
Vitajte na zemi ! Kým sme vás však takto mohli pozdraviť, iste k tomu kadečo predchádzalo. Ako ste sa vlastne dostali k leteckej akrobacii ?
Od detstva som hodne športovala a zaujímala sa o všetko možné. Náhodou som sa dozvedela, že vo Zväzarme je možnosť lietať, nuž a tak som to, pochopiteľne, musela skúsiť. Stalo sa, no a už sa ma potom viac na letisku nezbavili. Kým som sa však dostala k akrobacii, to bola dosť dlhá “ odyssea „
Pre mladú ženu, ktorá má popri svojich povinnostiach vysokošlolskej pedagogičky iste aj iné záujmy, tento časove náročný šport je ďalšou záťažou. O tom už ani nevravím, že si musíte stále udržiavať vynikajúcu fyzickú kondíciu. Ako sa Vám darí v týchto pretekoch s časom ?
Občas to je skutočne nie je jednoduché. Výhodu mám azda iba v tom, že naša tréningová sezóna sa začína tak zhruba v marci a končí v septembri. Na jeseň lietame už len málo a v zime prakticky vôbec nie. A tak sa teda vždy snažím v práci získať si v jeseni a zime “ náskok „, a na jar a v lete už potom robím ako príde. Často však treba „nadstavovať dni “ a zameškané doháňať po nociach
Každý dnes vie, čo znamená robiť “ špičkovo “ akýkoľvek šport, že si to zväčša vyžaduje veľké porozumenie, ak nie dokonca úľavy zo strany zamestnávateľa. Pre mňa však prácea nie je zamestnaním v tom pravom slova zmysle slova, ale koníčkom a nemám v nej, a ani sa nesnažím získať nejaké úľavy len preto, že som v štátnej reprezentácii. Zvládnuť to však niekedy znamená tie spomínané “ preteky s časom “ (p. Oľga Kovačičová učila rusistiku a prekladala literatúru z ruštiny do slovenčiny – pozn. Gonzo)
reprezentačný tým ČSSR pred odletom na preteky v Maďarsku, vpredu Z-526AFS / OK-ZRA, OK-ZRU (v kabíne stojí Oľga Kovačičová) a očovská L-200A Morava / OK-PLO
predošlá fotografia, z iného úhlu – očovská Morava L-200A / OK-PLO, L-200A / OK-PLJ a bratislavská L-200A / OK-PLK
Mali ste niekedy v lietadle pocit strachu, alebo úzkosti ?
Pri lietaní sa prihodí všeličo. A neraz “ tam hore “ má človek naozaj skvelé príležistosti krásne sa “ vybáť “ Ale to sú iba výnimočné prípady, a aj vtedy to zväčša nebýva strach o život. Napríklad minulý rok mi pri tréningu dva krát vysadil motor a vyzeralo to dosť nepekne. Našťastie všetko dopadlo dobre – jediné, z čoho som mala vtedy strach, bolo, aby som nerozbila aeroplán
Väčšina ľudí si robí globálne plány do budúcnosti. …. máte ich aj Vy a to tak v oblasti vášho občianskeho povolania, ako i čo do ďalších perspektív letkyne – akrobatky ?
Isteže, v práci spraviť ašpirantúru a v lietaní ma tohto roku čakajú, ak všetko pôjde dobre, majstrovstvá sveta v Kyjeve. A potom roku 1978 majstrovstvá sveta u nás, v Československu (v Hosíne – pozn. Gonzo). A ešte jedna veľká skrytá túžba – v Otrokoviciach práve zalietavajú nový typ akrobata Z-50. Väčšinu skúšobného programu už absolvovali a zdá sa, že Z-50 obstojí perfektne v akejkoľvek medzinárodnej konkurencii. Videla som ho lietať – je to nádherný aeroplán, a tak si tajne snívam, že azda budem lietať “ päťdesiatku „. Tohto roku to už bude sotva, ale sen je to pekný
Oľga Kovačičová, tak ako väčšina motorových pilotov začínala najprv ako plachtárka. Kurz bezmotorového lietania skončila v roku 1965 a už na jar 1968 získala diplom motorového pilota. S tým sa však neuspokojila. Podarilo sa jej dostať do akrobatického kurzu – a potom už prvé dobré výsledky nedali na seba dlho čakať. V roku 1973 si na masjtrovstvách ČSSR vybojovala druhé miesto v kategórii „B“ – nereprezentantov, v roku 1974 bola na Majstrovstvách Slovenska opäť druhá. V súčasnosti je jedinou ženou v reprezentačnom tíme ČSSR v leteckej akrobacii. Jej zahraničné štarty boli tiež úspešné – v Maďarsku na svojich prvých zahraničných pretekoch obsadila štvrté miesto, hneď za prvými tromi víťaznými reprezentantkami Sovietskeho zväzu. V Kyjeve zasa obsadila šieste miesto – pred ňou sa opäť umiestnilo päť akrobatiek zo ZSSR
Majstrovstvá sveta v leteckej akrobacii Kyjev / 1976
photo Jay Hunt
A napokon ešte posledná otázka reprezentantke ČSSR v leteckej akrobacii Oľge Kovačičovej : denno denne chodíte po bratislavských uliciach, poznáte ich, veď v tomto meste žijete od narodenia. Poznáte však Bratislavu i zvrchu, z vtáčej perspektívy. Ak idete ulicami Váš pohľad determinujú skôr detaily, ale keď vzlietnete, vidíte mesto – ako sa vraví na dlani. Aké pocity vo Vás vyvolávajú tieto dva diametrálne rozličné pohľady ?
Bratislavu poznám dobre a mám ju rada. Z lietadla ju však zväčša vidím iba z “ bočného pohľadu „, pretože náš letiskový okrsok končí nad Račou. Za tie roky lietania si človek na Bratislavu z tohto pohľadu zvykne a trocha mu zovšednie. Navyše pri tréningoch akrobacie niet času veľmi obdivovať výhľad – pilot musí sledovať presnosť figúr, musí registrovať priestor, výšku a čas ….
letecká akrobatka Oľga Kovačičová, predletová príprava na Z-526AFS / OK-ZRU
článok bol publikovaný v časopise Bratislava, ktorý vydával Národný výbor Hlavného mesta SR / ročník 1976
za materiál ďakujem Borisovi Súdnemu
