* 27. november 1899 Stupava – Mást
† 4. november 1952 Praha
Vojenská kariéra Andreja Beleša začala jeho narukovaním do rakúsko-uhorskej armády ešte pred ukončením strojnej priemyslovej školy v Prešporku. Po narukovaní bol pravdepodobne pridelený k 72. pešiemu pluku. Je možné, že ku koncu vojny absolvoval letecký výcvik. V roku 1919 sa s veľkou pravdepodobnosťou ako pešiak zúčastnil bojov proti Maďarskej republike rád na južnom Slovensku. Nasvedčuje tomu fakt, že 28. októbra 1923 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom s armádnou pochvalou. Do československej armády bol zaradený ako desiatnik 20. júna 1922 a okamžite odoslaný do Vzduchoplaveckého učilišťa v Chebe. Už 1. júla 1922 bol povýšený na rotmajstra a menovaný pilotom letcom. Takýto rýchly postup svedčí o tom, že už musel mať určitú leteckú skúsenosť. Poľným pilotom letcom bol menovaný 28. októbra 1923. V učilišti neskôr pôsobil aj ako učiteľ lietania. Postupne slúžil v Leteckom pluku 1 v Kbeloch a Leteckom pluku 3 v Nitre.
Dňa 29. októbra 1923 mal rtm. A. Beleš pri príležitosti zahájenia pravidelnej leteckej dopravy Praha – Bratislava štátnymi aerolíniami za úlohu doručiť na letisko Kbely posolstvo Leteckého pluku 3 pre prezidenta republiky T. G. Masaryka. Kvôli hustej hmle však bol nútený pristáť pri obci Kyje a na slávnostne prichystané letisko sa aj s posolstvom dopravil automobilom.
Ako príslušník Leteckej roty 31 mal 19. februára 1924 nehodu s lietadlom SPAD S.VII (v.č. 11544) pri obci Slavkov.
noviny Slovenský juh / 1937
za materiál ďakujem / Milan Greguš + Peter Lužák
1. augusta 1925 bol z leteckej služby prepustený do civilu. Usadil sa v Prahe, kde pracoval ako továrenský pilot pre Vojenskú továreň na lietadlá Letov. Počas práce pre továreň sa v roku 1925 zúčastnil III. ročníka rýchlostných pretekov o cenu prezidenta republiky, kde so svojím špeciálom Letov Š-8 skončil na druhom mieste za konkurenčnou Aviou BH-21R, pilotovanou K. Fritschom. Na treťom mieste bol por. Alexander Hess (budúci veliteľ 310. perute RAF) na sériovej Avii BH-21. V roku 1926 ukončil svoje pôsobenie ako továrenský pilot.
Leteckú kariéru prerušil až do roku 1936, kedy ako čs. dobrovoľník ilegálne opustil Československo a odišiel do Španielska. Väčšina informácií o jeho pôsobení v Španielsku pochádza z jeho vlastných záznamov v životopisoch, ktoré sa len čiastočne podarilo podložiť historickými dokumentmi. V roku 1936 mal pôsobiť ako inštruktor v leteckej škole v Reus. Neskôr sa mal zúčastniť bojových operácií v oblastiach Ebro, Guadalajar, Gandes a Tortos ako operačný pilot. V jednom z povojnových dotazníkov uviedol, že bol ťažko zranený pri útoku na nepriateľské zákopy v bojoch o Tortosu a viac ako tri mesiace strávil v nemocniciach. Vzhľadom na historické fakty sa však pravdepodobne tohto útoku nezúčastnil ako pilot, ale ako člen práporu Divisionario (pôvodne práporu Checo-balcánico), tvorenom najmä dobrovoľníkmi z Československa, Juhoslávie, Bulharska a Grécka. Po zranení sa už do bojových operácií nezapojil a 29. novembra 1938 odišiel do Francúzska, kde strávil vyše roka v internačných táboroch. 4. januára 1940 sa prihlásil do tábora čs. armády v Agde. Ako väčšina z čs. letcov vo Francúzsku sa nestihol dostať k bojovej činnosti. 24. júna 1940 sa nalodil v prístave Port Vendres na loď Apapa, ktorá 7. júla 1940 zakotvila v Liverpoole.
noviny Slovenský juh / 1937
Ako výkonný letec bol prijatý do Royal Air Force (RAF) v hodnosti Sergeant. Vzhľadom na svoj vek (v tom čase mal už 41 rokov) ako aj vzhľadom na následky zranenia zo Španielska, bol pridelený k dopravnej 24. peruti RAF a povýšený do hodnosti Warrant Officer. 3. mája 1941 bol odoslaný do inštruktorského kurzu Flying Instructors School, po ktorého zavŕšení sa stal inštruktorom lietania v 3. elementárnej leteckej výcvikovej škole (No. 3 EFTS). Škola na výcvik používala stroje De Havilland DH-82 Tiger Moth Mk.II. Vzhľadom na jeho snahu o uplatnenie v Pomocnej leteckej doprave (Air Transport Auxiliary – ATA), požiadal A. Beleš 16. júla 1941 Inšpektorát čs. letectva v Londýne o uvoľnenie z vojenskej služby na dobu pôsobenia v ATA. Žiadosti bolo vyhovené 2. marca 1942. Vo zväzku ATA lietal od 15. marca 1942 do 7. októbra 1943 v hodnosti First Officer, hlavnou náplňou práce boli prelety vojenských lietadiel z tovární, alebo servisných stredísk k bojovým jednotkám. Po skončení záväzku v ATA A. Beleš požiadal o uvoľnenie z vojenskej služby. Do vlasti sa vrátil po deviatich rokoch, 20. augusta 1945. Zomrel v Prahe 4. novembra 1952.
– – –
Použité zdroje:
Majtenyi, D. a Rajlich, J., 2012: Jan Ferák a ti druzí: Českoslovenští interbrigadisté, letci a letouny v občanské válce ve Španělsku 1936 – 1939
