* 1895 Uzovce
† 19. marec 1918 Belluno (Taliansko)
Šarišský rodák pochádzal zo šľachtického rodu a jeho predkovia patrili k významným uhorským osobnostiam. Po štúdiách narukoval v roku 1913 k 5. husárskemu honvédskemu pluku do Košíc. Tu ho v hodnosti poručíka v zálohe zastihol začiatok Veľkej vojny. Vstúpil do Cisárskych a kráľovských leteckých zborov (k.u.k. Luftfahrtruppen) a 1. novembra 1916 začal navštevovať Leteckú školu pre dôstojníkov vo Viedenskom Novom Meste.
V apríli a máji 1917 slúžil v rámci jednotky Flik 40 ako pozorovateľ na letisku Besztercze (v súčasnosti Bistri?a v Rumunsku), odkiaľ štartoval na 11 operačných letov. Koncom mája 1917 bol prevelený na taliansky front, kde sa po krátkej anabáze vo Fliku 28 stal príslušníkom bombardovacej Leteckej eskadry I na letisku Divacca. V septembri 1917 bola eskadra premenovaná na Flik 101G. Prvý operačný let v rámci bobmbardovacej eskadry absolvoval ako pozorovateľ 17. júna 1917 na stroji Hansa-Brandenburg C.I.
mauzóleum A. Bujanovicsa v Uzovciach, ktoré nechal vybudovať jeho otec v blízkosti svojho kaštieľa. V mauzóleu sa nachádza mramorový sarkofág. V roku 2020 prešlo mauzóleum rekonštrukciou
photo – Obec Uzovce
29. júla 1917 sa A. Bujanovics zúčastnil nočného útoku na talianske ciele v údolí Vallone ako strelec na palube lietajúceho člna Hansa-Brandenburg FB (imatrikulácia K229), ktorý pilotoval známy námorný pilot Gottfried von Banfield. Útoku sa zúčastnilo celkom sedem lietajúcich člnov zo základne Terst. Koncom augusta 1917 bol na krátky čas prevelený k jednotke Flik 53D. Po návrate k Fliku 101G pokračoval v operačných letoch a v novembri 1917 bol povýšený na nadporučíka v zálohe. 8. decembra 1917 letel ako pozorovateľ-strelec na stroji Hansa-Brandenburg C.I a po bombardovaní talianskych pozícií pri Asiage sa dostali do súboja s talianskou stíhačkou SPAD.
Začiatkom roka 1918 absolvoval A. Bujanovics priamo v poli pilotný výcvik. 16. marca 1918 absolvoval svoj prvý operačný let ako pilot na stroji Aviatik Berg C.I. Bol to zároveň jeho 37. bojový let. O dva dni na to mal pri cvičnom lete s pozorovateľom A. Stöcklom na stroji Hansa-Brandenburg C.I ťažkú haváriu na letisku Santa Giustina. Bol prevezený do poľnej nemocnice v Bellune, kde 19. marca 1918 svojim zraneniam podľahol.
A. Bujanovics bol najskôr pochovaný na vojenskom cintoríne v Bellune, krátko nato však boli jeho ostatky prevezené do Uzoviec. Otec A. Bujanovicsa nechal synovi v blízkosti svojho kaštieľa v Uzovciach postaviť mauzóleum s mramorovým sarkofágom. V roku 1945 mauzóleum vyplienili a poškodili sovietski vojaci, neskôr ho poničili vandali. Ostatky A. Bujanoviča boli nakoniec uložené na miestnom cintoríne.
Vyznamenania: Strieborná a Bronzová vojenská záslužná medaila – Signum Laudis, Strieborná medaila za odvahu I. a II. tr., Karlov vojenský kríž, Vojenský záslužný kríž III. tr.
—
Použité zdroje:
Červenka, J., 2020: Lietali pod vlajkou monarchie.
Červenka, J. a Gayer, V. 2015: Vojnový letec Albert Bujanovics a jeho mauzóleum v Uzovciach
Methidis, A., 2008: Italian ans Austro-Hungarian Military aviation on the Italian Front in World War One.
Obec Uzovce (www.uzovce.sk)
Wikipedia
—
Slovenskí letci v boji 1914-1945 na Facebooku
za materiál ďakujem chalanom zo serveru letka13.sk