photo – wikipedia.org
Toto je príhoda, ktorá má s lietaním spoločné len to, že som do Toronta na pobyt letel ako kapitán A310. Stalo sa to už počas pobytu v mojom voľnom čase. Mám zvláštneho koníčka, pestujem a rozmnožujem stromy ginko biloba. Všade, kde som sa počas môjho lietania dostal, som sa zaujímal, či by sa tam nedali získať dobré semená. Pretože ginko je strom, ktorý má samčie a samičie stromy a je potrebné nájsť vhodne umiestnenú dvojicu stromov, aby semená boli dobré. V Toronte som takúto dvojicu po dlhom vyhľadávaní našiel pred jedným hokejovým klubom na Sherbourne St., medzi Shuter St. a Qeen St.E. Naproti tomu klubu cez cestu je stredisko Armády spásy.
Na obrázku je dobre vidieť hokejový klub a vpravo od vchodu dva stromy. Tak to sú tie, o ktoré šlo. A vpravo od budovy klubu je park s krovím, kde tento príbeh pokračoval. Na to miesto som chodieval už od leta 1996 a sledoval som ako dozrievajú plody. V novembri som videl, že už sú dozreté, tak som sa rozhodol pre zber, pretože som sa obával, že keď začnú opadávať tak sa už do Toronta nedostanem. Na pár plodov som dočiahol zo zeme, ale ostatné boli vysoko, tak som si našiel v smetnom koši plastovú fľašu a tú som potom vyhadzoval do koruny samičieho stromu. Z klubu vyšli dvaja mladí športovci a keď videli čo robím, tak veľmi ostro protestovali, že prečo ničím stromy v ich súkromnom parku. Vysvetlil som im čo robím, odkiaľ som a načo tie semená potrebujem. To ich tak zaujalo, že jeden z nich vyliezol na strom a naoberal mi plnú igelitku semien. Popriali mi pestovateľský úspech a rozišli sme sa. Obidvaja si odniesli po pár semien, že to tiež skúsia vypestovať.
Keď som sa rozlúčil so športovcami, spoza rohu budovy vyšiel ku mne zvláštny zjav. Bol to muž, vysoký možno aj 2 m, mal dredy až do pása a niesol si batoh. Pri tom všetkom vyzeral čisto, nie ako niektorí odredovaní bezdomovci, čo dosť smrdeli a boli zjavne opití. Tento človek aj keď bolo na ňom vidieť, že je to asi bezdomovec, pôsobil dosť dôveryhodne. Oslovil ma otázkou,, na čo sú mi tie semená? Povedal, že celú dobu sledoval, ako mi oberali tí mladíci semená ginka. Môjmu vysvetleniu asi moc neveril, pretože mi vysvetlil, že semená ginka nie sú v surovom stave jedlé a že spôsobujú alergiu. Upozornil ma, že naproti cez cestu je stredisko Armády spásy a že tam môžem dostať zdarma veľmi dobrú polievku. Akorát, že sa musím zaregistrovať a v tom že mi on pomôže. Nedal sa presvedčiť, že ja jeho pomoc nepotrebujem, že som plne zabezpečený cudzinec – turista (k tomu, že som cpt. ČSA som sa nepriznal). Hovoril, že na mne vidí, že na ulici v tomto meste len začínam a že on moc dobre vie, ako je to zo začiatku ťažké a že zima sa blíži a je treba sa zabezpečiť, pretože by som to mohol aj neprežiť.
Ponúkol sa, že mi ukáže jeho obydlie, ako to má pripravené na zimu a že mi tiež ukáže miesto, kde si podobné budem môcť vybudovať aj ja. Nemohol som sa ho zbaviť, stále ma presviedčal na tú polievku a vysvetľoval mi, že v zime je dôležité mať aspoň jeden krát denne teplé jedlo. Už som začal mať obavy, keď ma stále volal do parku za budovou hokejového klubu a chcel mi ukazovať jeho obydlie. Prehováral ma, že tu je to veľmi výhodné, pretože je to blízko do Armády spásy na polievku a niekedy, že sa tam dá aj prespať. Nakoniec som už bol z toho tak vyplašený, že som naše kamarádstvo ukončil dlhým behom najmenmej cez dva uličné bloky. Bežať som prestal, až keď som sa uistil, že ma nikto neprenasleduje.
Tento príbeh mal pokračovanie ešte u nás doma, keď som manželke neprozreteľne rozprával, čo som zažil na pobyte. Okamžite prehlásila, že ona už dávno hovorí, že chodím ustrojený ako bezdomovec a preto sa nediví, že ma oslovil a lákal medzi nich. Chcela mi tiež zlikvidovať moju obľúbenú vetrovku, v ktorej som chodieval na pobytoch a ktorú som mal rád práve preto, že zniesla byť akokoľvek natlačená v kufri. Podľa môjho názoru bola stále celkom dobrá. Pre mňa bolo dôležité hlavne to, že zo semien sa mi podarilo vypestovať pekné stromčeky.
cpt. Dušan Kuchta