za materiál ďakujem Mariánovi Hadnagy, fotky sú z archívu jeho otca, ktorý tu začal lietať
Letisko Orlové bolo situované severne od mesta Považská Bystrica približne 400 – 500 metrov od koryta rieky Váh, čo malo aj za následok, že bolo niekoľkokrát zatopené
vstup do albumu na Google Photos
Severná hranica letiska sa tiahla okolo pohoria Hôrka (471m n. m.) a rovnobežne s prašnou nespevnenou cestou z obce Orlové do obce Považské Podhradie. Rozloha letiska bola približne 400 x 600 metrov, ležalo cca 280 metrov nad úrovňou mora a na severe a východe hraničilo s poliami. Hranica bola vymedzená drevenými kolíkmi bielej a červenej farby rozostúpenými v rovnomerných intervaloch. Na juhozápadnej strane stáli dva provizórne drevené hangáre s plechovou strechou a nápisom „Považská Bystrica – Letisko Orlové“. Vedľa hangáru stál stožiar s veterným rukávom. Letisko nemalo žiadne dráhy (?) a lietadlá pristávali na tráve

Do prevádzky bolo uvedené v lete roku 1949. Letisko slúžilo od roku 1952 pre členov Zväzarmu z Považských strojární a bolo tiež strojárňami využívané pre lety napríklad medzi Považskou Bystricou a Prahou. Medzi podnikových pilotov patrili napríklad Ján Režňák, stíhacie eso Slovenských vzdušných zbraní, alebo pán Kolník, ktorý zahynul pri leteckej havárii po kolízii s drôtmi vysokého napätia nad Kukučínovou ulicou. Obeťou leteckej havárie počas vyhliadkového letu pri leteckých dňoch v Považskej Bystrici v priestore letiska bol aj pán Gajdičiar. Letisko taktiež slúžilo aj miestnemu Aeroklubu

V roku 1955 bol terén vyrovnaný za pomoci niekoľkých buldozérov a civilných robotníkov. V tomto roku sa na letisku nachádzali dva dvojplošníky a 6 kusov vetroňov. Neskôr sa vo vlastníctve letiska objavili napríklad aj 4-miestny Fairchild, Piper, Sokol a iné. Letisko muselo byť zrušené pri regulácii rieky Váh. Stavitelia vodného diela mali možnosť presunúť tieto plochy na iné miesto, no predstavitelia mesta nemali záujem o to, aby bolo v Považskej Bystrici letisko aj naďalej. Miestny Aeroklub sa tak musel presunúť do iného mesta. Niektorí začali lietavať v Žiline, iní v Dubnici nad Váhom
informácie som prebral z webu historickapb.sk