Kde bolo, tam bolo, na tom vajnorskom letisku – v mýtických dobách, keď ešte neboli mobily a iPhóny, Skype a Facebook, keď sa benzín prúdom lial do nádrží a destilované nápoje do krkov, v dobách kedy náčelníka bolela ruka od podpisovania letových rozkazov a pilotov od leštenia aeroplánov, stalo sa toto :
Na letisku žila v malom byte rodina, ktorej otec / domáci náčelník často lietal preč na niekoľko dní na takom ozrutnom dvojplošníku
rodina Šuttovcov
Otec bol spravodlivý, ale prísny, takže deti vedeli, čo smú a čo už nie. Domovom im bolo letisko
Števo Šutta spomína: “ Voľnosť bola iba v rámci dvora, takže dianie, hlavne plachtárov, ktorí mali starý hangár na druhej strane, som sledoval cez pletivo. Na plochy a k hangárom platil pochopiteľne prísny zákaz,čo môj otec tvrdo hlídal…, do areálu som sa dostal málo – iba v doprovode…faktom je, že som ako malý chlapec poznal všetky vtedy známe lietadlá podľa zvuku a v škole som sa ako prvák pobil,v hádke o to, že „Anča“ je naša … vtedy s ňou otec lietal :))
malý Števo Šutta
v tej dobe už neletuschopný Siebel / OK-EXQ
photo – archív Jaroslav Hybben
nakopávačka s loptou o smerovku zo Storcha
cca rok 1957, tá stavba bola výdajňa LPH, v podzemí boli 2 x 50.000 litrové nádrže PHM
po odsťahovaní sa rodiny Šuttovcov tu býval od roku 1964 Jožo Smolka s rodinou
piknik s rodičmi pod krídlom Pipera / OK-ZKQ
Za našich čias v tom byte bývala princezná Rúženka so synom Marekom a naposledy bol až do zrušenia letiska sídlom firmy Air Carpatia. Zo Števa sa nakoniec pilot nestal, ale doteraz pracuje na dopravnom letisku a letectvo je jeho vášňou. Aj vďaka nemu sa do dnešných čias zachovalo množstvo nádherných fotografií a spomienok
vajnorský Siebel / OK-EXQ – archív Dušana Belaya
archív p. Hybbena
