K tomuto projektu som sa dostal vlastne náhodou, na jeseň v roku 2008 som si pozeral svoje fotografie z lietania vo Vajnoroch, kde som začal lietať ako 16 ročný plachtársky výcvik na Blaníku L-13. Napadlo ma, že ich nascanujem a publikujem na Picase (dnes Google Photos). V tom čase som začal používať na firemnú komunikáciu Gmail, Picasa bola v ňom integrovaná služba a mala jednu zaujímavú vlastnosť – umožňuje ľahko zdielať fotografie s každým, koho mail máte uložený v Kontaktoch
Pôvodne som si myslel, že mám len niekoľko desiatok fotografií, aj to dosť zlej kvality, nakoľko sme filmy vyvolávali s Menovcom v čiernej komore na letisku vo Vajnoroch. Miestami som bol spätne zdesený, ako sme ich dokatovali pri vyvolávaní. Scanovanie ma začalo baviť, objavil som ďalšie fotky v starých krabiciach, ba i nevyvolané negatívy, ktoré som zdedil po Menovcovi. Postupne som zavesil na Picasu albumy
Aeroklub Bratislava – Vajnory part I
Aeroklub Bratislava – Vajnory part II
Aeroklub Bratislava – Vajnory part III
Aeroklub Bratislava – Vajnory part IV
v ktorých je odhadom 900 fotografií, v drtivej väčšine čiernobielych. Fotky zobrazujú obdobie od roku 1982 do 1995 / od začiatku výcviku, až do ukončenia môjho lietania vo Vajnoroch cca v roku 1994 – 95. Na fotkách sú spočiatku hlavne moji vrstevníci z výcviku ako Ingo, Trebáčka, Menovec, Ivana, Semenák, Sadko, Brácho, Tóno Bendis, Mníško a aj celé tvrdé jadro plachtárov, ktorí vtedy chodili do Vajnor
Začal som posielať pozvánky na prehliadanie albumov každému, koho som poznal z letiska. Niekedy som mal obavu, či nespamujem ľudí fotkami, o ktoré vlastne nikto nestojí. Postupne som si vybudoval databázu kontaktov a rozširujem ju dodnes. Pri stretávaní na pive sme začali rozoberať fotky, je fakt, že vtedy som už 18 rokov nelietal a hlavne vďaka Ingovi som postupne začal chodiť znovu s plachtármi na pivo v Ružinove. Zistil som, že ich to celkom zaujíma a tak som začal lámať svojich kamarátov, aby mi doniesli svoje staré fotky
Často som sa stretával s reakciou, že nemajú čas, nevedia kde fotky sú a pozrú sa na to až budúcu jeseň, keď bude viacej času a podobné debiliny
Prvý človek, čo sa dal nalomiť bol Sadko, aj to mi poslal prvé nascanované fotky v pdf formáte, čo je nepoužiteľné pre Picasu. Sadko potom poctivo sadol za počítač a scaner a poslal mi svoje photos, za čo som mu dodnes veľmi vďačný
album fotografií Ivana Salíniho / Sadka
Druhý, kto vytiahol svoju starú krabicu fotiek bol Peter „Mníško“ Mikula a musel som začať rozmýšlať, ako budem prezentovať jednotlivé albumy a podľa akého kritéria. Napadlo ma, že najlepšie bude nazvať album podľa mena majiteľa archívu a umožní to vidieť svet Aeroklubu z uhla pohľadu každého pilota. Každý nakoniec do svojho albumu dodá viacej svojich osobných fotiek – trochu toho já, já je normálne, ale došlo mi, že keď bude tých albumov viacej, začne z toho vypadávať obraz, ako sme vo Vajnoroch vyrastali, učili sa lietať a aké debiliny sme postvárali …
tretí pilot, ktorý mi zveril archív svojich fotografií bol Mišo Hentek
Uzatvorenie letiska Vajnory v roku 2006, kvôli predaju pozemkov developerskej firme vo mne podnietilo snahu nejako zachovať zbieraním fotografií to, o čo sme všetci prišli. Letisko začalo fungovať vo Vajnoroch niekedy v roku 1920 – 21 a vyrástli na ňom generácie športových, vojenských a dopravných pilotov. Vďaka nenažranosti a korupcii politikov letisko skončilo po cca 85 rokoch svojej činnosti !!!
Pokračoval som v presviedčaní ďalších pilotov, aby mi požičali svoje fotky a pomaly sa týmto spôsobom začal tvoriť archív fotiek z lietania na letisku vo Vajnoroch. Po prehliadnutí tisícok fotografií a vypočutí desiatok príbehov mi dochádza, koľko skvelých ľudí a pilotov Vajnorské letisko vychovalo. Je zvláštne na fotografiách pozorovať, ako sa menia tváre a generácie pilotov, pričom kulisy letiska zostávali rovnaké. Rád by som nakoniec s pomocou kamarátov vydal fotografickú knihu o Vajnorskom letisku, kde bude veľa fotiek a niekoľko mikropríbehov z lietania. Ďakujem všetkým, čo ma podporili a prispeli svojimi fotkami a budem rád, keď sa ďalší pridajú
K dnešnému dňu sú na Picase / Google Photos albumy týchto pánov pilotov Aeroklubu Bratislava – Vajnory :
Sadko, Mnícho, Mišo Hentek, Migo, Poky sen., Oldo Bílek, Dr.Bo, Laco Trebatický, Ivana Králiková / Jurovicová, Ingo, Jano Durdiak, Oľga Kovačičová, Gusto Selnekovič sen., Jaro Tichý, Vlado Pochyba, Viktor “ Smrečina “ Romančík, Karol Žilinský, Peter Škabla, Lojzo Zábrodský, Miki Fodor, Peter Škrabálek, Anna Králiková, Jožo Pristach, Fero Šutta, Ivan Selnekovič, Milan “ Raširáre “ Podhorný, Milan Boroš, Tobiáš Fekete, Palo Kedro, Stano Danihel, Lipák, Emil Zaťko, Ďuro Anoškin, Fedor Fedorov, Jozef Biskupič, Ludvo Szabó, Ivana Fedorovová, Karol Štefunko, Marián Benkovský, Marián Barus, Miloš Ort, Fegy, Diagonál, Dušan Belay, Lulo, Katka Králiková / Pilschneur, Braňo Jankech
aj keď v niektorých prípadoch nemajú svoj vlastný album a sú združené spolu s inými fotkami (vačšinou je dôvod malý počet fotografií na publikovanie samostatného albumu)
a paragánov – Cajo, Vlado Dergnovich, Čerešňa, Cyril Grebeči
Najťažší oriešok bol Poky sen., trvalo mi to jeden a pol roka, kým som ho presvedčil, aby vytiahol svoj archív, skoro som to už chcel vzdať, ale nakoniec prispel nádhernými fotografiami a výrazne mi pomohol začať spolupracovať s pilotmi – veteránmi bratislavského Aeroklubu, veľké ďakujem
Časom sa mi to zbieranie starých fotografií “ nejak vymklo z rúk “ a archív dnes obsahuje fotografie z Aeroklubu Očová, Spišská Nová Ves, Partizánske, Nitra, Prievidza atď. Archív fotografií Gonzo Aviation dnes obsahuje viac ako 10.000 fotografií (aktuálne cca 30.000 fotiek – 3.4.2019) a verím, že najlepšie ešte len prídu !
S rastúcim množstvom fotografií sa vyskytol problém, ako zachytiť mená pilotov a príbehy s nimi spojené. Výsledkom bolo, že som začal indexovať fotografie v archíve a dopisovať mená, avšak to nebolo dostačujúce. Preto som si založil blog – gonzoaviation.blogspot.com, ktorý bol v prevádzke 2 roky, po vyčerpaní jeho možností vznikol web, ktorý práve čítate – gonzoaviation.com