photo – Pavel Benčík / planespotters.net
19.8.1992 / ČSA A310 (OK-WAA) / 15:05 – 21:30 / BKK – DXB // Lešiga / Ušáková
Na letný letový poriadok v roku 1992 bolo na A310 málo posádok. Vymysleli preto striedanie tak, aby bolo treba čo najmenší počet posádok, ale bolo treba vydržať na pobyte aspoň mesiac, aby sa to prejavilo. Vedenie typu preto hľadalo dobrovoľníkov a sľubovali za to mimo nárokového voľna ešte aj dovolenku cez prázdniny. Ja som sa na to prihlásil s podmienkou, že si tú dovolenku vyberiem ešte pred odletom na päťtýždňový pobyt.
Stalo sa, a tak som vyrazil z PRG v polovici Júla 1992. Kmitali sme s Mišom Lešigom medzi Dubajom, Bangkokom a Singapurom už mesiac a boli sme na poslednom tripe z BKK do DXB, keď sa to stalo. Asi pol hodiny po prelete BOM (Chhatrapati Shivaji Maharaj Int. Airport / Bombaj) naraz „ping „ a signalizovalo nám stratu oleja. Tam sa lieta nad vodou a komunikuje sa na krátkych vlnách, spojenie nebolo kvalitné, takže nám to na istote nepridávalo. Ale tlak oleja bol stále normálny, takže najprv sa zdalo, že to bude vadná signalizácia množstva oleja, lenže za ďalších pár minút už bolo jasné, že sa niečo deje, lebo hladina oleja klesala i keď tlak bol stále v norme. Medzitým sme sa už dostali na spojenie s Mascatom a to už bolo na VKV, takže sme boli kľudnejší. Potom už to šlo rýchlo. Olej sa dostal na minimum, začal klesať tlak, tak som sa rozhodol, že motor vypneme aby nedošlo k zadretiu. Vypli sme motor č.2, sklesali do vypočítanej hladiny a pokračovali sme do Dubaja, i keď Maskat bol na pobreží v polovičnej vzdialenosti. V Maskate som nechcel pristať, pretože tam sme nemali stanicu a nebolo tam technické zabezpečenie pre Airbus. Bolo to cestou, takže keby sa niečo dialo, tak sme tam mohli hopnúť bezpečne. Keď sme toto všetko vyriešili,, tak prišla do kokpitu šéfka kabiny a že mi odkazuje jedna pani cestujúca, že či viem o tom, že nám zastal pravý motor.
Ja som samozrejme ešte pred odstavením motora informoval šéfovú čo ideme urobiť, dal som pokyny pre všetkých stewardov, ale nechcel som zatiaľ, aby o tom vedeli cestujúci (bolo plno 206), pretože som chcel na palube kľud a zatiaľ o nič nešlo. Tak som odkázal tej staršej panej nech je kľudná, že všetko je v poriadku. Za chvíľu bola šéfka u nás znova, že mi tá pani odkazuje že ja môžem hovoriť čo chcem, ale že by som mal vedieť, že nám nejde pravý motor. Tak som to musel zobrať na vedomie a vedel som to už dva krát. Medzitým sme sa už dostali na spojenie s DXB, priblíženie prebehlo v naprostom poriadku (A310 na jeden motor robí aj automatické priblíženie a pristátie CAT II) a po dorolovaní k baráku sa už na mňa zubil arabský mechanik zo svojim nemeckým šéfom a v ruke držali náhradné diely. Keď vystúpili cestujúci a ja som sa dostal pod lietadlo, závada už bola odstránená. Mechanik išiel naisto, pretože v ten deň ráno bol vydaný bulletin, že sa majú meniť na všetkých A310 objímky olejových hadíc a na OK-WAA sa to malo meniť po prílete do DXB počas prieletového času. Tak sa to aj menilo, lenže aj s hadicou. Stihli to v normálnom prieletovom čase a lietadlo pokračovalo bez meškania do PRG.
Napísal som hlásenie z letu a bral som to ako ukončený prípad. To som sa ale veľmi mýlil. Cirkus začal po mojom prílete do PRG – najprv výsluch na podnikovej inšpekcii a veľké zdôvodňovanie, prečo som nepristál v Maskate, keď to bolo najbližšie letisko po trati. My sme leteli na jeden motor jednu hodinu a tridsaťpäť minút a do Maskatu to bolo presne polovicu, tj. 45 min. Lenže v Dubaji sa to vybavilo bez novinových článkov, bez zdržania a bez obrovskej škody, ktorá by bola vznikla, keby sme boli pristáli v Maskate. Kým som to vysvetlil na podnikovej kontrole, trvalo to dva dni. V letovej príručke predsa stálo, že „na najbližšom vhodnom letisku“, tak aké reči okolo toho. Ďalšie dejstvo začalo, keď čurani z podnikovej kontroly to dali na ŠLI a tam som to musel vysvetľovať ďalšie dva dni, ale písomne a pred komisiou. Samozrejme to šlo z môjho voľna, takže ten dlhý pobyt stratil na účinnosti. Nakoniec to ale dobre dopadlo, neboli žiadne sankcie proti mne, tak aspoň s úsmevom spomínam na tú pani, čo mi oznámila, že nám nejde motor.
cpt. Dušan Kuchta