photo – archív Ruda Božíka
Z rôznych zdrojov som sa dočítal už dávnejšie, že piloti slovenských Vzdušných zbraní museli požiadať nadriadených o povolenie k sobášu
Na príklade npor. Ondreja Ďumbalu je vidieť, čo to všetko obnášalo, rozhodne sa nejednalo o formalitu. Z dnešného pohľadu je to nepredstaviteľný zásah do súkromia. K svojej žiadosti o povolenie sobáša predložil npor. Ďumbala množstvo dokumentov :
- vyjadrenie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši o politickej spoľahlivosti snúbenice Anny Matejbusovej, jej mamy – vdovy Hermíny Matejbusovej, a brata Gabriela Matejbusa, v dokumente sú uvedené aj informácie o vlastníctve pôdy každej z uvedených osôb
- adresy najbližších príbuzných sl. Anny Matejbusovej
- Výpis z likvidačnej knihy gážistov, kde boli Ondrejovi Ďumbalovi priznané letecké prídavky vo výške 800 Sk, náslužný prídavok (zrejme plat) vo výške 15.600 Sk (ročne) – dnes by sme to asi nazvali potvrdenie príjmu
- prehlásenie o vene budúcej nevesty deponovanom v Tatra Banke v prípade uskutočnenia sobáša, plus prísľub poskytnutia vybavenia do 2 izbového bytu
- potvrdenie Tatra Banky, že slečna Matejbusová má v banke deponovanú na účte čiastku 60.000 Sk, s uvedenou čiastkou môže voľne disponovať až v prípade uzavretia sobáša medzi ňou a npor. letectva Ondrejom Ďumbalom
- Prehlásenie o (výške) dlhoch npor. Ondreja Ďumbalu
- Vysvedčenie o zachovalosti snúbenice Anny Matejbusovej od Obecného úradu v Hybe (vysvedčenie bolo vyhotovené na základe spoľahlivého šetrenia o mravnej a osobnej spoľahlivosti)
- okrem toho museli snúbenci predložiť ďalšie dokumenty : rodné listy / domovský list snúbenice / Obecné svedectvo o slobodnom stave snúbenice / Prehlásenie o podpore / Posledné školské vysvedčenie snúbenice
Sobášna komisia v zložení stotník letectva Mikuláš Lisický (predseda), npor. letectva Ivan Novotný, a npor. letectva Jozef Remeň posúdila predložené dokumenty a vyjadrila kladný súhlas k povoleniu sobáša. Komisia na druhej strane upozornila, že nastávajúci ženích nevyhovuje platovým podmienkam (má platovú stupnicu II/8) a zároveň vek iba 27 rokov. Komisia preto ponechala záverečné rozhodnutie o udelení súhlasu k sobášu na nadriadeného veliteľa
Ďumbala Ondrej žiadosť o po… by Ivan SABO
zdroj – ebadatelnavha.vhu.sk
—
Major letectva Ondrej Ďumbala
Velitel 1. garnitúry Letky 13, veliteľ výcviku preškoľovania pilotov na Bf-109, účastník SNP, počas neho vykonával funkciu zástupcu velitela leteckej skupiny 1. čs. armády. Všeobecne uznávaná autorita v dejinách slovenského letectva.
Ondrej Ďumbala sa narodil 25. novembra 1912 v Hybe. V roku 1932 začal navštevovať Vyššiu priemyselnú školu strojnícku v Košiciach. V roku 1934 absolvoval Školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe a v roku 1936 Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Začiatkom roka 1939 získal kvalifikáciu stíhacieho letca a slúžil v stíhacej letke 37 Leteckého pluku 3. Po vzniku Slovenského štátu (14.3.1939) sa stal veliteľom spomínanej letky 37 perute III Leteckého pluku
Keď 23. marca 1939 napadli maďarské vojská východoslovenské hranice, bola letka pod Ďumbalovým velením okamžite odvelená na východ. Na druhý deň, 24. marca, pristáli jej stroje Avia B-534 v ranných hodinách, na letisku Spišská Nová Ves.Ďumbala sa zúčastnil tiež útoku na Poľsko v septembri 1939. Následne prevzal velenie Letky 13, ktorá sa od 4.1. 1940 do 1.3. 1940 zúčastnila stíhacieho výcviku v leteckej škole Schlessheim – „A“ Schule Klagenfurt
V hodnosti stotníka viedol Letku 13 tiež počas preškoľovania na lietadlá Messerschmitt Bf-109E v dánskej leteckej základni Karup-Grove. Výcviku sa zúčastnilo 19 pilotov a 87 príslušníkov pozemného personálu slovenského letectva. Ten prebiehal 25.2.1942 do 1.7.1942 (dátum oficiálneho ukončenia kurzu) a piloti v ňom absolvovali lety na Ar-96B (priemerne 12 až 18 letov), Bf-109B/D (9 až 15 letov) a napokon Bf-109E (9 až 15 letov). Po príchode na Slovensko letka pokračovala v nácviku frontových úkonov, skupinových letov a simulovaných bojov
27. októbra 1942 sa z Piešťan začal presun Letky 13 na východný front. Skupina 7 Bf-109E a jedného Praga E-241 dorazila do Majkopu 4. novembra 1942. Slovenský letci tu slúžili ako súčasť II. skupiny JG 52 (13. slow.Staffel/JG 52). V zostave JG 52 vystriedali Slováci chorvátsku 15. letku, ktorá bola stiahnutá za účelom prezbrojenia na typ Bf-109G
V januári 1943 sa piloti presunuli na letisko Krasnodar. Práve v januári 1943 zostrelil Ďumbala sovietsku stíhačku, podľa nemeckých prameňov šlo o I-16. V polovici februára 1943 sa letka presunula na Krym, presnejšie na letisko Tamaň. Tu sa letka prezbrojila na Bf-109 G „Gustav“. Pri oslavách 50. zostrelu (ktorý dosiahol Ján Gerthofer 21.marca 1943) zaslal Ďumbalovi ríšsky maršál Luftwaffe Hermann Göring, v ktorom vyslovil uznanie slovenským stíhačom
1.apríla 1943 sa Letka presunula do Anapy, kde bola prestriedaná 2.garnitúrou. V tento deň bol Ďumbala povýšený na majora letectva. S výmenou garnitúr bol Ďumbala 20.apríla vystriedaný stotníkom letectva Jozefom Páleníčom. Po príchode z východu bol Ďumbala poverený rôznymi funkciami týkajúcimi sa výcvikom slovenských pilotov od veliteľa výcviku na lietadlách Bf-109 až po veliteľa piešťanského letiska. Okrem toho si sám zvyšoval svoju leteckú odbornosť na rôznych typoch lietadiel.
Ďumbala však sympatizoval s protifašisitckým postojom a podporoval prípravy na SNP. Počas povstania zastával funkciu zástupcu veliteľa leteckej skupiny 1. čs. armády. Od novembra 1944 pôsobil v horách, avšak pre podlomené zdravie sa musel skrývať v Liptovskom Mikuláši. Aj tu pokračoval v podpore povstaleckých jednotiek až do svojho zatknutia gestapom 10. januára 1945. Po sérii vypočúvaní bol poslaný na neznáme miesto a 28. marca 1945 bol úradne vyhlásaný za mŕtveho, pričom aj miesto úmrtia je neznáme. Najpravdepodobnejšie však ním bol koncentračný tábor Mauthausen.
Počas svojho pobytu na východnom fronte podnikol 14 bojových vzletov
zdroj – forum.valka.cz